Kolín
nad Rýnom 21. augusta (TASR) - Futbalisti FC Sevilla získali trofej v
Európskej lige UEFA 2019/2020. V piatkovom finále v Kolíne nad Rýnom
zdolali Inter Miláno 3:2. Slovenský reprezentačný obranca Milan Škriniar
presedel celý duel na lavičke náhradníkov zdolaného mužstva.
Už v 5. minúte otvoril skóre milánsky Romelu Lukaku z jedenástky. Dal
najrýchlejší finálový gól v ére EL, skóroval v jedenástich dueloch tejto
súťaže za sebou, čo je najdlhšia séria v histórii Pohára UEFA/EL. Potom
sa dvojgólovým hrdinom Sevilly stal Luuk de Jong a za Inter vyrovnal na
polčasové skóre Diego Godin. Rozhodujúci okamih prišiel v 74. minúte,
keď po pokuse Diega Carlosa smolne usmernil loptu do vlastnej siete
Lukaku.
Sevilla je rekordér druhej najprestížnejšej európskej klubovej súťaže
(predtým Pohár UEFA), keď na triumf premenila po rokoch 2006, 2007,
2014, 2015 a 2016 aj šiestu finálovú účasť. Inter vyhral Pohár UEFA
trikrát v rokoch 1991, 1994 a 1998.
Finále EL 2019/2020
Kolín nad Rýnom
FC Sevilla - Inter Miláno 3:2 (2:2)
Góly: 12. a 33. De Jong, 74. Lukaku (vlastný) - 5. Lukaku (z 11 m), 36. Godin.
Rozhodovali: Makkelie - Diks, Steegstra (všetci Hol.), ŽK: Diego
Carlos, Banega - Conte (tréner), Barella, Bastoni, Gagliardini, bez
divákov.
Sevilla: Bounou - Navas, Kounde, Diego Carlos (86. Gudelj),
Reguilon - Jordan, Fernando, Banega - Ocampos (71. Munir), De Jong (85.
En-Nesyri), Suso (78. Vazquez)
Inter: Handanovič - Godin (90. Candreva), De Vrij, Bastoni -
D'Ambrosio (78. Moses), Barella, Brozovič, Gagliardini (78. Eriksen),
Young - Lukaku, Martinez (78. Sanchez)
/Milan Škriniar (Inter) bol na lavičke náhradníkov/
Najväčšia sila Interu spočívala v útočnom dvojzáprahu Lukaku, Martinez,
čo sa potvrdilo v úplnom úvode stretnutia. Lukaku v rýchlostnom i
silovom súboji prevýšil Diega Carlosa, ktorý ho fauloval v šestnástke a
hlavný rozhodca Makkelie nariadil jedenástku. Sám faulovaný hráč ju
premenil prudkou prízemnou strelou po pravej ruke brankára Bounoua.
Sevilla sa však nenechala zaskočiť nepríjemným začiatkom a vyrovnala už v
12. minúte. Po dlhej kombinácii odcentroval z pravého krídla Navas, do
lopty sa cez Godina "rybičkou" vložil De Jong a prudkou hlavičkou
prepálil Handanoviča v bránke Interu. Takisto Milánčania sa dokázali po
inkasovanom góle veľmi rýchlo otriasť a opäť hrozili, ich tréner Conte
reklamoval ruku v súperovej šestnástke natoľko intenzívne, že si
vyslúžil žltú kartu. K úrovni zápasu prispievali obe mužstvá a po vyše
polhodine hry sa obe presadili po štandardných situáciách. Najprv v 33.
minúte Banega zatočil priamy kop na roh šestnástky, kde Milánčania
nestihli pokryť De Jonga a ten hlavou poslal oblúčik ponad Handanoviča a
dosiahol už svoj tretí zásah v záverečných dvoch zápasoch sezóny. O tri
minúty neskôr padol veľmi podobný gól, len na opačnom konci. Z priameho
kopu odcentroval Brozovič, loptu si našiel Godin a hlavičkou nedal
šancu Bounouvi.
Tímy nechceli poľaviť po ďalšej gólovej pasáži a spočiatku ani po zmene
strán. V 52. minúte mohol dostať Inter druhýkrát v zápase do vedenia
Gagliardini, jeho strelu zblokoval Diego Carlos. S pribúdajúcim časom
však bolo na aktéroch čoraz viac cítiť ťarchu zodpovednosti prestížneho
duelu, hra sa kúskovala aj častými faulami. V 65. minúte unikol Lukaku
obrancom Sevilly, vybehnutie si ideálne načasoval Bounou a ľavou nohou
zabránil tretiemu gólu vo svojej sieti. Táto chvíľa bola výstrahou a oba
tímy mierne utlmili tempo, začali viac vyčkávať a boli opatrnejšie.
Museli myslieť aj na svoje sily, dovtedajšie vysoké nasadenie si
vyžiadalo veľkú fyzickú daň. Sevilla dokázala aj napriek tomu opäť
skórovať po štandardnej situácii, Banega rozohral priamy kop, v
šestnástke predviedol "nožničky" Diego Carlos a zaskočený Lukaku
usmernil loptu do vlastnej siete. Stránka UEFA najskôr pripísala gól
Diegovi Carlosovi, neskôr ho zmenila na vlastenec Lukakua. Conte
zareagoval trojnásobným striedaním, keď stiahol aj Martineza, ktorý
nebol pre protihráčov takou hrozbou ako v predchádzajúcich vystúpeniach.
V záverečnej desaťminútovke riadneho hracieho času po neprehľadnej
situácii v šestnástke takmer vyrovnal striedajúci Sanchez, na bránkovej
čiare zasiahol Kounde. Sevilla už nepripustila ďalšie nebezpečenstvo a
nenechala si vziať víťazstvo.
Hlasy po zápase
(zdroj: uefa.com):
Luuk de Jong, autor dvoch gólov Sevilly a Hráč zápasu: "
Je to
neuveriteľné, v celej súťaži sme hrali náročné zápasy, no zvládli sme
ich ako tím. Sme ako rodina, nebolo podstatné, kto nastúpil, bojovali
sme jeden za druhého. Tréner mi ráno povedal, že budem v základnej
zostave, už predtým som mu vravel, že som pripravený. Vyšlo mi to,
hlavičky sú moja špecialita. Prvý center od Navasa bol perfektný, aj
Banega poslal skvelú loptu, bol to špeciálny gól."
Diego Carlos, autor víťazného gólu Sevilly: "
Tento titul je dôležitý
pre nás všetkých. Som nesmierne vďačný za všetko, čo pre mňa klub
urobil. Som šťastný, idem domov s trofejou, gólom a tehotnou pani!"
Samir Handanovič, brankár Interu: "Sme veľmi sklamaní, ale musíme ísť
ďalej. Dúfame, že aj v budúcnosti sa prebojujeme do takýchto veľkých
zápasov. V druhom polčase sa to mohlo vyvinúť aj opačne, mali sme šancu
dostať sa do vedenia, ale nevyužili sme ju. Sevilla bola v závere
unavenejšia, no vypracovala si možnosť a lopta sa odrazila od Romeluovej
nohy. To sa stáva. V budúcej sezóne máme na čom stavať, aj keď teraz to
nevyšlo tak, ako sme si naplánovali. Je to škoda, no gratulujem
Seville, je to veľmi dobrý tím a opäť to potvrdila. Z prehier sa môžeme
veľa naučiť."
Cesta víťaza v play off:
šestnásťfinále: CFR Kluž 1:1 (vonku), 0:0
osemfinále: AS Rím 2:0
štvrťfinále: Wolverhampton Wanderers 1:0
semifinále: Manchester United 2:1
finále: Inter Miláno 3:2
Vizitka víťaza:
FC Sevilla (Šp.)
celý názov: Sevilla Futbol Club
založenie: 25. januára 1890
štadión: Štadión Ramona Sancheza Pizjuana (43.883 miest)
prezident klubu: Jose Castro Carmona
tréner: Julen Lopetegui (Šp.)
Najväčšie úspechy: španielsky majster 1946, päťnásobný víťaz Copa
del Rey (1935, 1939, 1948, 2007, 2010), víťaz španielskeho Superpohára
2007, rekordný šesťnásobný víťaz Pohára UEFA/EL (2006, 2007, 2014, 2015,
2016, 2020), víťaz Superpohára UEFA 2006
Prehľad finálových zápasov Pohára UEFA/EL:
1971/72 Tottenham Hotspur - Wolverhampton Wanderers 2:1 a 1:1
1972/73 FC Liverpool - Borussia Mönchengladbach 3:2 a 0:2
1973/74 Feyenoord Rotterdam - Tottenham Hotspur 2:2 a 2:0
1974/75 Borussia Mönchengladbach - Twente Enschede 0:0 a 5:1
1975/76 FC Liverpool - FC Bruggy 3:2 a 1:1
1976/77 Juventus Turín - Athletic Bilbao 1:0 a 1:2
1977/78 PSV Eindhoven - SEC Bastia 0:0 a 3:0
1978/79 Borussia Mönchengladbach - CZ Belehrad 1:1 a 1:0
1979/80 Eintracht Frankfurt - Mönchengladbach 3:2 a 0:1
1980/81 Ipswich Town - AZ Alkmaar 3:0 a 2:4
1981/82 IFK Göteborg - SV Hamburg 1:0 a 3:0
1982/83 RSC Anderlecht Brusel - Benfica Lisabon 1:0 a 1:1
1983/84 Tottenham Hotspur - Anderlecht Brusel 1:1 a 1:1 (4:3 rozstrel z 11 m)
1984/85 Real Madrid - Videoton Székesfehérvár 3:0 a 0:1
1985/86 Real Madrid - 1. FC Kolín 5:1 a 0:2
1986/87 IFK Göteborg - Dundee United 1:0 a 1:1
1987/88 Bayer Leverkusen - Espaňol Barcelona 0:3 a 3:0 (3:2 rozstrel z 11 m)
1988/89 SSC Neapol - VfB Stuttgart 2:1 a 3:3
1989/90 Juventus Turín - AC Fiorentina 3:1 a 0:0
1990/91 Inter Miláno - AS Rím 2:0 a 0:1
1991/92 Ajax Amsterdam - AC Turín 2:2 a 0:0
1992/93 Juventus Turín - Borussia Dortmund 3:1 a 3:0
1993/94 Inter Miláno - Austria Salzburg 1:0 a 1:0
1994/95 AC Parma - Juventus Turín 1:0 a 1:1
1995/96 Bayern Mníchov - Girondins Bordeaux 2:0 a 3:1
1996/97 Schalke 04 Gelsenkirchen - Inter Miláno 1:0 a 0:1 (4:1 rozstrel z 11 m)
1997/98 Inter Miláno - Lazio Rím 3:0 (0:1) v Paríži
1998/99 AC Parma - Olympique Marseille 3:0 (2:0) v Moskve
1999/00 Galatasaray Istanbul - Arsenal Londýn 0:0 v Kodani (4:3 rozstrel z 11 m)
2000/01 FC Liverpool - CD Alaves 5:4 pp (4:4, 3:1) v Dortmunde
2001/02 Feyenoord Rotterdam - Borussia Dortmund 3:2 (2:0) v Rotterdame
2002/03 FC Porto - Celtic Glasgow 3:2 pp v Seville
2003/04 FC Valencia - Olympique Marseille 2:0 v Göteborgu
2004/05 CSKA Moskva - Sporting Lisabon 3:1 v Lisabone
2005/06 FC Sevilla - FC Middlesbrough 4:0 v Eindhovene
2006/07 FC Sevilla - Espanyol Barcelona 2:2 v Glasgowe (3:1 rozstrel z 11 m)
2007/08 Zenit Petrohrad - Glasgow Rangers 2:0 v Manchestri
2008/09 Šachtar Doneck - Werder Brémy 2:1 pp v Istanbule
2009/10 Atletico Madrid - FC Fulham 2:1 pp v Hamburgu
2010/11 FC Porto - Sporting Braga 1:0 v Dubline
2011/12 Atletico Madrid - Athletic Bilbao 3:0 v Bukurešti
2012/13 Benfica Lisabon - Chelsea Londýn 1:2 v Amsterdame
2013/14 FC Sevilla - Benfica Lisabon 0:0 V Turíne (4:2 rozstrel z 11 m)
2014/15 FC Sevilla - Dnepr Dnepropetrovsk 3:2 vo Varšave
2015/16 FC Liverpool - FC Sevilla 1:3 v Bazileji
2016/17 Ajax Amsterdam - Manchester United 0:2 v Štokholme
2017/18 Olympique Marseille - Atletico Madrid 0:3 v Lyone
2018/19 Chelsea Londýn - Arsenal Londýn 4:1 v Baku
2019/20 FC Sevilla - Inter Miláno 3:2 v Kolíne
/od ročníka 1997/98 sa finále hrá na jeden zápas/
Najúspešnejšie kluby:
FC Sevilla 6 (2006, 2007, 2014, 2015, 2016, 2020)
FC Liverpool 3 (1973, 1976, 2001)
Juventus Turín 3 (1977, 1990, 1993)
Inter Miláno 3 (1991, 1994, 1998)
Atlético Madrid 3 (2010, 2012, 2018)
Borussia Mönchengladbach 2 (1975, 1979)
Tottenham Hotspur 2 (1972, 1984)
Feyenoord Rotterdam 2 (1974, 2002)
IFK Göteborg 2 (1982, 1987)
Real Madrid 2 (1985, 1986)
AC Parma 2 (1995, 1999)
FC Porto 2 (2003, 2011)
FC Chelsea 2 (2013, 2019)
Najúspešnejšie krajiny:
Španielsko 12
Taliansko 9
Anglicko 9
Nemecko 6
Holandsko 4
Portugalsko 2
Rusko 2
Švédsko 2
Belgicko 1
Turecko 1
Ukrajina 1